Podľa medzinárodných výskumov priemerná prostitútka trpí depresiami, porovnateľnými s tymi, aké sa objavujú medzi vojnovými veteránmi. Podobne ako muži, ktorí prežili vojnové besnenie, trpia prostitútky nespavosťou, stavmi úzkosti a depresiami, majú sklony k alkoholizmu a drogám, a mnohé z nich si siahajú dobrovoľne na život.

Dievčatá nútia
k prostitúcii príbuzní
Odhaduje sa, že 80 až 95 percent slovenských prostitútok sú chudobné rómske dievčatá. Mnohé z nich na českých cestách „pasú“ ich manželia a bratia. Prostriedky z prostituovania sú mnohokrát jediným zdrojom obživy pre širokorozvetvené príbuzenstvo na Slovensko.
Jana Cínová z Borova pri Medzilaborcoch vo svojich sedemnástich rokoch nevie čítať ani písať a len horko-ťažko sa podpíše. Ešte donedávna žila s piatimi súrodencami a matkou v starom kravíne na kraji dediny. Jana hovorí, že matka ju nútila od útleho veku k sexuálnemu styku so švagrom, potom s iným hluchonemým príbuznym. Keď odmietla, bila ju železnou tyčou. Negramotné dievča, ktoré ovláda sotva niekoľko slovenských slov, obnažuje telo a ukazuje zopár jaziev. Keď pred mesiacom prišla ponuka od českého „strejdu“ Evžena, ktorý sľúbil, že dievča zamestná vo Vimperku ako prostitútku, matka ani na okamih nezaváhala. V tom čase totiž celá rodina hladovala... Podobných prípadov obchodovania najmä s rómskymi dievčatami z osád v okolí Bardejova, Svidníka, Giraltoviec a iných východoslovenských miest sú stovky. Pokiaľ si však miestni pasáci nelezú do kapusty a navzájem sa neobviňujú, polícia o obchodov nemá ani potuchy...

Ponuka pre dve dievčatá
Cínoví sú jediní Rómovia v Borove. Na stole je zapálených niekoľko sviečok, v prítmi maštale sa tmolia polonahé deti, niekoľko mladých žien a hlava početnej rodiny, matka Mária Cínová. Otec je v Hágoch na liečení a niekoľko mladých mužov vo väzení. Takmer nikto z tejto rodiny nevie po slovensky, ako tak sa dá dohovoriť len s pätnásťročnou Vladislavou, mladšou sestrou údajne predanej neviestky Jany. „Pred mesiacom prišiel strýko Evžen z Vimperku, hodil na stôl zopár eur a povedal, že si nás môže všetkých kúpiť,“ hovorí dievča. Strýko Evžen je pasák vo Vimperku, občas sa zastaví pre „mäso“ vo východoslovenských osadách. Späť do Českej republiky údajne nikdy nešiel sám. V okolitých osadách, ale nielen v osadách, je dostatok záujemkýň o prácu na českých cestách. Bieda v rómských rodinách na Slovensku je nepredstaviteľná. „Aj mňa naložili do auta a odviezli ma do osady v Marhani, kde majú príbuzných. Tiež mi ponúkli prácu v Čechách,“ tvrdí. Vladislava sa vrátila domov, lebo nechcela šliapať. Tak zobrali na „štreku“ staršiu sestru Janu. Všetko mal údajne zorganizovať strýko Jozef Z. z Marhane.

Z kravína do sveta
Jozef Z. je už niekoľko dní vo vyšetrovacej väzbe v súvislosti s podozrením zo spáchania minimálne dvoch trestných činov. Ide o kupliarstvo a odvlečenie do zahraničia. Jeho otec však tvrdí, že Jožo je nevinný, nikdy sa nezaoberal pasením dievčat a Janu neodvliekol do zahraničia. „Jana sa dobrovoľne ponúkla, že pôjde pracovať do Českej republiky. Jej matka s tým súhlasila, ale chcela, aby jej posielala peniaze,“ hovorí. „Žiadny únos, už nechcela doma hladovať a trpieť, jednoducho odišla z kravína do lepšieho,“ prízvukuje Jozefova mama. Problém nastal, keď Jana neposlala za celý mesiac šľapania rodine ani halier. Janina matka a stará mama sa vraj skontaktovali s pasákom Muškom z Lascova a Jozefa Z. udali na humenskej polícii. Jozefov otec si myslí, že ide o pomstu jeho bratanca, pasáka Mušku zo susedneho Lascova. „Hnevá sa na môjho vnuka, lebo jeho prostitútka Monika od neho utiekla a teraz žije s ním vo Vimperku.“

Z pasáka chránený svedok?
Muška žije v obrovskom dome v osade v Lascove. Momentálne už vo Vimperku nepôsobí, pretože tamojšia polícia ho stíha pre podozrenie z kupliarstva. Väčšinu času strávi doma, pretože aj v okolitých mestách a dedinách, z ktorých odvliekol rómske i biele dievčatá, mu neustále hrozí možnosť ujmy na zdraví. O tom, že je dlhoročný pasák, ktorý odvliekol do Českej republiky už niekoľko žien, si čvirikajú v Lascove na streche vrabce. Na pasení sa údajne podieľa aj jeho manželka. Slovenskí policajti zatiaľ známeho pasáka a kupliara nechávajú „žiť“, aj keď niekoľkokrát už jeho dom obkľúčili muži zákona v kukliach. Štefan ale tvrdí, že nič z toho nie je pravda. Za kupliarstvo v Českej republike údajne vyfasoval dva roky s podmienečným odkladom, inak je čistý. „Na úradoch mi potvrdia, že sa chodím hlásiť ako nezamestnaný, teda je jasné, že som nemohol chodiť do Čiech pásť šľapky,“ hovorí. Muška je vo svojom okolí tiež známy lichvár a jeho známi tvrdia, že za peniaze si kúpil aj slovenskú políciu...

Prostitútky vypovídali
Tri dni po zadržaní údajného pasáka Jozefa Z. pricestovali z Vimperku do Humenného dve prostitútky – bývalá učiteľka v materskej škôlke Monika, ktorá šesť mesiacov šliapala práve pre Mušku, a Rómka Jana, odvlečená neviestka z Borova, spoločne s manželkou „strejdy“ Evžena. Jana před humenským vyšetrovateľom vypovedala: „Strýko Jozef je nevinný, odišla som dobrovoľne.“ Jana, ktorá až na druhý mesiac dovŕši osemnásť rokov, má oblečený nový biely rolák, nové rifle a topánky s vysokými podpätkami, nie je schopná povedať po slovensky jednu súvislú vetu. Učiteľka Monika, ktorá sa priučila celkom slušne rómskemu jazyku, prekladala jej výpoveď vyšetrovateľovi. „Mali ste ju vidieť, ako ju poslala matka k nám. V roztrhaných sandáloch, špinavých nohaviciach a tričku,“ hovorí Evženova manželka. „Musela som jej kúpiť bielizeň, takú špinavú a zanedbanú ju nebolo možné pustiť na ulicu. Okrem toho mala stiahnutý žalúdok, veď doma jedla len zvyšky z kontajnerov.“ Evženová žena hovorí, že Jana iba pomáhala v domácnosti, až neskôr pripustila, že šliapala cestu. Dobrovoľne. „Prvý deň priniesla zárobok 35 eur, kúpila som jej za to bielizeň...“
Jana sa medzitým iba usmieva. Popoludní sa vracia so svojou dobrodinkou a prostitútkou Monikou späť do Vimperku. Domov sa už nechce vrátiť. Prostitúcia jej otvorila nové obzory...

Dvestotisíc pre pasáka
Moniku tesne po odchode z budovy humenskej polície napadli ženy z rodinného klanu Muchovcov. Do svojho odchodu by ešte chcela stihnúť podať trestné oznámenie na ne aj na svojho bývalého pasáka Muchu. „Pracovala som pre neho šesť mesiacov“, hovorí. „Za ten čas som mu odevzdala dvestotisíc českých korún, nikdy mi z nich nedal ani halier, ba ešte ma aj mlátil.“ Monika presne nevie, koľko slovenských dievčat vyviezol do Českej republike. „Bolo ich veľa. Nútil ich šliapať niekoľko hodín denne a nedával im žiadny plat.“ Slovenskí policajti podľa jej slov odmietli prijať trestné oznámenie na pasáka s odôvodnením, že tak môžu urobiť iba vtedy, keď pôjde o opakovaný trestný čin. Svedectvo dvoch prostitútok, ktoré pricestovali priamo z českej „štreky“ do Humenného, aby svojim svedectvom zachránili Jozefa, neprinieslo žiadny efekt. Podľa riaditeľa Okresného úradu Justičnej a kriminálnej polície v Humennom podstata jeho trestného činu sa nemení. Jednoznačne ide o kupliarstvo a odvlečenie do zahraničia. K osobe naznámejšieho pasáka Muchu, ktorý je údajne korunným svedkom rodinného „kšeftu“, sa polícia odmieta vyjadriť.

Jožo T. Schön
Foto autor