(Romaňi čhib, e Karlovo Univerzita, Praha)

Andro angomisuno numeros kamahas te sikhavel, hoj anglo Roma has la dakeri čhib e čhib romaňi. O Roma pre Slovensko vakerenas romanes tosarastar dži raťi, savoro, so kamelas jekh avreske te phenel, phenelas romanes.

Pre aver sera bijo gadže o Roma našťi egzistindehas – u šaj phenas, hoj the le gavutne gadženge uľahas phares bijo Roma. Ko lenge bašaďahas pro bijava, pro zabavi, te čirla na sas televiza, disco, magneťaki? Ča romane lavutara. Ko kerďahas charťiko buťi? Ko kerďahas pro maľi? Mašakar o gadže tho Roma sas čirla pre Slovensko zoralo ekonomicko phand.
Le gadženca vakerenas o Roma gadžikanes: pal e buťi, pal o kšefti, the pal oda, so pes ačhel andro gav. Aľe e komunikacija le gadženca sas ľimitimen. Vašoda o Roma vakerenas feder, „barvaleder“ romanes sar gadžikanes.
Kijalav: Andre Liverpolsko biblioteka pes arakhľas ľil, so andro berš 1910 lekhaďa o bikenado Reinhold Urban kije Gypsylore Society. Ča genen! „Perješiste hin o romane lavutara bare raja, roden bare love. Andre romaňi uľica bešen ajci džene, hoj savore slovenska čhavore sikhľile korkore pestar romanes.“ Adaďives o svetos hin aver. Gadžikaňi čhib pes ispidel andro romane famiľiji pal savore seri: andal e televiza, andal o novinki (neveľila), o reklami vičinen gadžikanes. Pro uradi pes vakerel gadžikanes, o čhave andre škola sikhľon ča gadžikaňi čhib.
So hin mek goreder, hoj but romane daja dada na kamen te sikhavel peskere čhavoren romanes. O asimilatora lenge diliňarde o šero: saranda berš phenenas, hoj o čhave na sikhľona lačhes andre škola, te lenca o daja o dada dena duma romanes. Nane čačo! Ča dikhen keci bare romane manuša študinde avri univerzita, hijaba kaj romaňi čhib ačhiľa lengera dakeri čhib: o poetas PhDr. Vlado Oláh, JUDr. Emil Ščuka, amari čori lekhaďi Mgr. Ilona Lackovo, MUDr. Vladimír Horváth, MUDr. Ján Cibuľa, JUDr. Gusta Karika the mek but, but aver.
Pre jekh sera dičhol avka, hoj e romaňi čhib merkerel, aľe pre aver sera dikhas, hoj pes e romaňi čhib hazdel upre. O Roma pes zdžan pro maškarthemutne kongersi, festivali, mitingi. Aven o Roma andal o but jekh aver grupi. Hijaba, kaj sako vakerel peskero dijalektos, tel o duj trin ori sikhľon te achaľol jekh avres. Kana sas Prahate andro berš 2000 pandžto kongresos IRU, avle Roma andal o saranda the duj thema. Pandž ďives pes vakerelas ča romanes. Ola Roma, so imar lengere phure dada (purvadža) našade romaňi čhib, ačhenas seraha. Vašoda but Roma andal e Anglija vaj andal e Špaňelsko, kaj pes romanes imar na vakerel, chudle pale te sikhľol romanes.
Kada pozitivno trendos phundravel o drom la romaňa čhibake the ke amende.
Pre Karlovo Univerzita Prahate pes sikhavel romaňi čhib the romistika khatar o 1991 berš. Adaďives phiren pro pandžeberšengero magistersko studijum imar dešujduj romane čhave the čhaja. Te sikhľona lačhes, šaj resen o titulos Mgr., PhD., docent, profesoris pal e romaňi čhib. Šaj peske roden love, phenas, oleha, hoj thovena andre romaňi čhib maškarthemutne dokumenti. Romaňi čhib hin jekh maškar o but čhiba, so funginel andre EU. Sem džanen, hoj jekh bičhaďi andre Evropsko Unija hin e Romňi Livia Jaróka andal e Ungriko.
Aľe te kamas, kaj romaňi čhib te funginel sar moderno, kulturno čhib, kampel la te barvaľarel. Sar? Pal oda vakeraha masovar.

masovar buter