Aver tosara pale morďom o pindre, uchanďom man, urďom miro purano viganocis, gejľom andre škola. Avka phiravas andre škola sako ďives. Predžalas o čhona, e sikhľarďi mandar na phučľa ňič, ča dikhelas, či som odoj. Na džanelas, hoj šunav, so phenel. Sar akharďa avri raklores vaj rakľora, andro voďi vakeravas lenca, so kampelas te phenel. Rado ginavas. Nasobilka eftakri sas miri kamaduňi. Raťi na somas hodno te zasovel, andro šero mange khelelas e nasobilka eftakri. Hazdňom opre o vast, e sikhľarďi man akharďa avri: „Chude, gin!“ Igen šukares ginavas. E sikhľarďi inke phučľa: „So bararen andre Ungriko?“ Me džanavas. O papriky, o duduma.

„Tu na sal diliňi,“ phenel e sikhľarďi. „Te tut uľahas genďi, irka, blavajzis, šaj sikhľiľalas vareso. Soske tuke e daj na cinel genďi?“
„Mira da nane love.“
„Soske phires ajsi melaľi? Aňi renti pre tute nane!“
„Amen sam khere butdžene, nane buťi.“
Palis jekh ďives n´avľom andre škola. „Kaj salas?“ phučľa e sikhľarďi sar imar avľom.
„Tu mange phenďal, hoj mange o viganos melalo, ta mange les e daj rajbinďa.“ E sikhľarďi diňa avri o jakha. „Našťi džas avri andal o kher, medig mange o viganocis na šuťiľa.“
Paľis mange e sikhľarďi cinďa irka a delas mange ajse cikne blavajzici, so len aver čhave imar čhide. Dukhanas man o angušťa sar len chudavas, aľe somas rado, hoj man hin.
Jekhvar sas dino upral, hoj savore „cigánské“ čhave mušinen andre škola te phirel. O gavutno čhibalo avka phenďa. Maškar o Roma sas bari dar, bari traš. Denaškernas upre tele, o romňija čhingernas o bala, so amenca kerna? So amenca kerna? O gavutno sluhas avľa andro romano pero, chudňa te bubňinel, o Roma našte avri andal o koľibi, nange, o bala žuže pora, o romňija vriskinenas pro čhave: „Dža andre škola! Phandena tuke le dades, te na džaha! Ko amen ľikerela?“
O čhave džanas. Sako pre peste urďa „feder“ renti. La dakeri rokľa, le dadeskeri cholov – džahas andre škola. O gavutno sluhas pre bicigľa, tradelas amen angla peste. „Noča, džan, denašen, bando cigánská!“
Anďa amen ko rjaďiťeľis. Šoha inke le rjaďiťeľis na dikhľom. Sas cikno, pervalo, nango šero. O jakha sar puruma, bare čhora, sar delas duma, o čhora leske chuťkernas upral o vušt. Na sas les ča duj danda anglal. O Del džanel, kaj gejle o aver danda. Sar amen dikhľa, diňa avri o bare jakha. Chudňa amenge te rakinel, hoj sam khandune Roma, hoj na kamas te sikhľoľ, hoj na kamas manušenge te ačhel! Koškerlas amen, aľe dičholas pre leste, hoj hino lačho. „Sar me tumen rozthovava? Banda melaľi! Savore sikhľarde tumendar daran,“ phenďa šukares. Avka chudňa te ginel: jekh, duj, trin, štar, pandž. Samas dešupandždžene. Phenďa: „Tu džaha kodoj, tu kodoj, tu kodoj!“ Avka amen rozthovkerďa pal o triedi. E pheň, so jekhe beršeha phureder sas mandar, e Beži, gejľa tiž andre škola. E daj koškerlas, rovelas, hoj nane ko paš o čhave te ačhel, kana oj džal andre buťi.
Avľam andre trjeda, e sikhľarďi amendar daranďiľa. „Kaj tumen thova!“ Palal sas trin lavici. Kodoj amen thoďa te bešel. Samas avrether le raklendar, kaj pes lenca te na maras. Na samas hodno te sikhľol.
Jekhvar bari bokhaľi somas. Akurat sas kermešis andro gav. O gadžija pekenas, tavenas – o Roma bokhaľonas. E sikhľarďi phučelas savorendar, ko so chaľa. The le romane čhavendar. E Kaľi Piri phenďa: „Me idžestar na chaľom ňič. Amen chas ča akor, sar e daj avel andal o gav.“
I Bango phenďa: „Aňi amen tosara na chas.“ Kada sas čačo. Perše amen chahas palodilos, sar amare daja avle andal o gav, ande bandurki, ciral, thud, so e gadži delas vašoda kaj pharade o kašta, čhide avri o ganajos andal e stajňa, makhle avri o bov.
E sikhľarďi avľa ke mande: „Tu so chaľal?“
„Jaj!“ mange o jakha buchľile sar čercheňa. „Te dikhľanas, so me chaľom! Pišota ciraleha, zumin, bokeľa, gule …!“
„Saroda, kaj tu chaľal a tira pheňa na sas so andro muj te thovel?“ e sikhľarďi čhinďa miri šukar duma. „Soske chochaves? Čhiv avri e čhib! Chudeha, kaj masovar te na chochaves.“
Čhiďom avri e čhib, čhinďa man pal e čhib pravitkoha. Bares man dukhalas, na somas hodno duma te del. Sar imar avľom ke peste, phenďom lake: „Me na chochavav! Calo rat chavas! Džavas sune chabnenca, sunende chavas!“
E sikhľarďi loľiľa, na phenďa ňič, gejľa.
Pregejľa jekh berš. Sako phenelas, hoj na som diliňi. Na prepejľom. Mukhle man te džal andre dujto trjeda. Chudňom školakero ľil, aňi jekh trin pre leste na sas. A me somas bari barikaňi! Denašas khere, chuťkeras andre loš, imar dural vičinavas: „Mamo, hin man ča jekha the duja!“
„Me tut da, jekha! Pal tire jekha sar dživaha? Jekha, jekha – khere tut chude buťatar! Khere pre buťi čandes.“ Mukhľa man avka. Mange sas kada pharo. O raklore resenas genďa, orici, love te ande lačhe školakere ľila – so resťom me? Koškeriben. Na sas man kaske avri te penel miro jilo.

(dureder dujtovar)