Romano Hangos motto
ročník 9, číslo 7
vyšlo 2007-04-16

aktuální číslo
zprávy
rozhovor
názory
anketa
přílohy
reportáž
starší čísla
redakce
odkazy
e-mail



  Tera Fabiánová – Sar me phiravas andre škola (4)

Andre khangeri harangozinenas, me prastavas andre škola. Peršo ora sikhľuvahas katechismus. O rašaj avľa andre trjeda, phenel: „Tu salas andro cirkusis, na?“
„Ha, somas.“
„Andro cirkusis phires, andre khangeri na phires!“
Phenav: „Andre khangeri hin šilaľi phuv, man nane topanki.“

„Phen mange, sar uľiľa amaro somnakuno Deloro.“

„Na džanav tuke te phenel, sar uľiľa Deloro, aľe te kames, phenava tuke, sar uľiľa amari cikňi pheňori, e Iľi.“
„Maj av avri andal e lavica, reseha pre bul, bo na džanes moresis!“
„Jaj, me našťi resav pre bul!“ rovavas. O rašaj man cirdňa avri andal e lavica, e leketa phundriľa, miri nangi bul labolas sar pherdo čhon. O čhave chudne te asal. O rašaj man bičhaďa khere. No imar mange e daj anďa aver purano viganocis andal o gav.
Jekhe kurkeha, sar imar na somas ajsi phagerďi, phenav le čhavenge – akurat sikhľuvahas giňiben: „Avas džas!“ Hazdňom opre o vast, hoj mange kampel pro budaris. O čhave pal mande jekh pal aver. Sas amen moderno škola, bo sas budaris paňeha, trin budarici, anglal sas gangocis. Andro gangos chudňom te sikhavel o cirkusis. E sikhľarďi pes čudaľinlas, kaj hine romane čhave. Kaj gejle? Ňikdo n’avelas pale andal o budaris. E sikhľarďi gejľa pal amende. So dikhel, so na, me phirav pro vasta, bonďaľuvav andro luftos, banďarav o muj sar klaunos.
„Ta tu ajsi sal! Tu lenge cirkusi sikhavkeres! Sem užar!“ Pale marďiľom. Kecivar me marďiľom angle koda jekh cirkusis! So mange sas olestar? Jekh fiľeris, so les nakhaďom. Sar andal ma avľa avri, garuďom les andre mulaňi bar. Odoj hin parundo dži adaďives.
Avľas nevo sikhľardo. Sas učo, terno. Dikhelas pr’amende. „Oda savore romane čhavore? Buterdžene tumen na san?“
„Sam buterdžene, aľe ola aver na phiren andre škola. Ta uľamas buterdžene, ta amendar o sikhľarde darandehas!“
„Ta me mange lava savore romane čhavoren!“ phenďa o nevo sikhľardo. „Aľe ňiko pes mange na thovela andre koda, so kerava.“
Pr’aver ďives, so dikhav, so na, o nevo sikhľardo prastal pre bicigľa pre amari vatra. Avľa maškar o „cigáni“. Aňi jekh gadžo maškar amende na avľa, ča o gavutno sluhas. O sikhľardo vičinelas: „Dojekh čhavoro, so hin te phirel andre škola, avri! – Aven avri!“ phenďa romanes.
Prastanďiľam avri andal o koľibi – o sikhľardo, o cilo leste andro vast. „Džan, džan! Siďaren andre škola!“ Sar avľam andre trjeda, phučľa: „Ko pes na uchanďa? Hazden o vasta!“ Na kampelas te phučel, bo dikhelas, hoj ňiko amendar na uchanďa o bala.
„Soske o bala na uchanďal?“
„Nane amen kangľi.“
„Morďal tut?“
„Amen nane khoskerdo.“ Jekh pre avreste vičinahas, so so amen nane.
„Mišto. Tajsa avena andre škola jekha oraha sigeder! Te na, sikhava tumen goďi!“
Pr’aver ďives čačes avľam jekha oraha sigeder. O sikhľardo amen imar užarelas. Anďa khoskerde, sapuňis, lavoris, kangľa.
„Ko mek na chaľa?“
Savore vasta hazdňile. O sikhľardo bičhaďa le Banges šingorenge. Dojekheske Cinďa šingoro. Paľis phenďa: „No, akana chudaha te sikhľol! Adaďives ačhena tumen savoredžene the palodilos andre škola.“ Pro dilos amenge pale cinďa chaben. Maro margarinoha. Phučelas amendar: „So kames te ačhel, sar aveha baro?“
„Me kamas te khelel, te giľavel!“ phenďom me.
Pekľa man. „Olestar na dživeha. Mušines te sikhľol, paľis šaj kheles, giľaves.“ Le čhaven chudelas balendar: „Tu so kames te avel?“
„Me – charťas!“
„Mišto, aveha charťas.“
„Me lavutaris sar o dad.“
„Oda šukar kada, aľe te ginel te ľikerel mušines te džanel!“
Rozdavkerďa amenge o blavajzi, irki, amen čačes chudňam te sikhľol.
Andro gav sas slavnosťa. O sikhľarde kidne avri lačhe žaken o basnički te phenel. Amaro sikhľardo phenďa avka: „Ča užaren, amen lenge sikhavaha, so džanas!“ Phučľa mandar: „Džanes te giľavel?“
„Džanav.“
„Giľav.“
Giľarďom bari kamaduňi giľi, so andro filmos šunďom. Ša mange uľa ochto berš.
„Ko tut sikhaďa?“ phučľa o sikhľardo.
„Oda miro dad giľavel raťi mira dake, phenďom.“
„Ko tumendar džanel te phenel basňička?“
„Meeeee!“ vičinav. Phenďom ajsi vlastenecko basňička, co šunďom le raklorendar. O čhama mange loľonas, o jakha labonas – ačhiľa dilino pre mande.
„Mišto,“ phenel, „tu pheneha basňička, avka tumen savoredžene bašavena the giľavena.“
O čhave kidne kheral o lavuti, e bugova, so šaj. Aľe na sas pr’amende so te urel, o renti amen na sas. O sikhľardo phenďa: „Jaj Devla, me te na uľomas ajso čoro! Sar šaj tumenge pomožinav? Dičha, save šukar bala tut hin! Kamehas pantľika andro balora?“
„Jaj! Bares bi kamavas!“
„Dikhen, čhavale, vašoda mušinen te sikhľol, kaj te n’aven diline! Kaj o gadže tumenca te na keren, so kamen. Te sikhľona, ela tumen feder goďi sar tumare daden. Hazdena opre o šere tumare, džanena tumenge re arakhel tumaro than maškar o aver. Sikhľon, ma dikhen pr’oda, hoj pre tumende vičinav, hoj tumen pekav pal o kan. Našťi dav avri miri choľi pre koladžene, so tumenca keren sar pataveha, ta dajekhvar dav avri miri choľi pre tumende. Jaj Devla, kana dikhav sar o raklore chan mišto na tašľon, maro žumarenca – a tumen chan bokh, ajsi choľi andre mande avel! Sar som tumenge te šegetinel? Aven lačhe, aven paťivale, kaj o raja te dikhen, hoj tumaro čoripen nane tumari doš, aľe lengeri doš!“
Amen iľam bari solach, hoj buter n´avaha rikone, na keraha trestos, na čoraha love khatar o svato Janos, hoj sikhľuvaha.
Gejľam pre slavnosťa. Ňiko le romane čhave na užarelas. Sas adaj raklore pengere dajenca dadenca. Bavinenas ďivadlos pal o šustros the pal e princezňa.
Avľa amaro sikhľardo. Phenďa: „Akana tumenge sikhavava me mire žaken.“ O čhave chudne te bašavel. O phure murša pen cirdenas bajusendar, čhorendar, chuťkernas pro than, avka len cirdelas te khelel! Avka phenďom e basňička. O gadža sas diline pre mande. Paľis iľom o taňiris – o sikhľardo mange phenďa – džavas te kidel avri o love. „The amen kaman te sikhľol, aľe nane amen genďa, irki.“ Sako diňa love.
But andre škola na phiravas. Ačhiľa o mariben. Le Romen na mukhenas te avel andro gav. Na mukhenas andre škola te phirel. Avľom avri andal e trito trjeda.
(kada has savoro)

přečtěte si
-> Noviny ke stažení

téma

redakce
Romano Hangos/Romský hlas
vychází s podporou Ministerstva kultury ČR, vydává Společenství Romů na Moravě
Adresa redakce:
Francouzská 84, 602 00 Brno
tel.: +420 545 246 645
fax: +420 545 246 674
email: rhangos@volny.cz

vyhledávání



Radioľurnál

Radioľurnál